streda 27. júna 2012

"Myšlienkové pochody"

: Naučíte svoje deti žiť život tak, aby ste sa za nich nikdy nemuseli hanbiť, aby boli 
  čestné, spravodlivé a tak, aby tí ostatní, tí ktorí žijú v dnešnom skazenom svete pre ne
  nenašli pochopenie... 
  Pretože dnes... dnes sa to nosí... AMEN


: Never na falošné úsmevy ľudí, ktorí ti ponúkajú krajšiu budúcnosť. To iba ten had v ich
  duši lezie im von z úst aby oklamal tvoju myseľ a spravil krajšiu budúcnosť pre seba.


: Človeku s dobrým srdcom plným lásky, sa bude tažko hľadať láska u ostatných. 
Buď ju nevidí, nemôže vidieť, alebo ju nedostáva.


: Ak by som neveril v BOHA, tak by som si myslel, že láska je najstaršia civilizačná choroba.

" MALÉ SLADKÉ SRDCIA "

Venované mojim deťom.

malé sladké srdcia, tá veľká láska vnútri
tie malé hrajúce sa súčasti nás
niekedy sa trápim, niekedy plačem
takmer zomieram v ich zármutku

mal by si im povedať, bude to lepšie.


-zajtra.


cítim niečo medzi šťastím a bezmocnosťou
Ó BOŽE, zničil som ti sen
tvoje krehké srdce na to zabudne. Dúfam.
 malé sladké srdcia, tá veľká láska vnútri
tie malé hrajúce sa súčasti nás
niekedy sa trápim, niekedy plačem
takmer zomieram v ich zármutku


Ó prepáč miláčik bude to lepšie.
mal by si im povedať, bude to lepšie.


-zajtra.


už navždy.

© Róbert Mačej

pondelok 4. júna 2012

Fotografia - môj dar od Sudičky



Máš zlú kompozíciu..., Vyváženie bielej nie je celkom v poriadku..., Toto nemá ani hlavu ani pätu...
Takéto komentáre často čítam na rôznych serveroch venovaných fotografií. 
Čo je správna kompozícia a čo správne vyváženie bielej? Dnes je fotografom a „odborníkom“ na fotografiu kadekto.

Vďaka bohu som dostal do vienka od niektorej zo sudičiek dar vnímať fotografiu, ale aj celkovo vizuálne umenie trochu ináč. S fotografiou je to ako so ženou. Niekomu sa páčia štíhle, niekomu naopak plnšie tvary, ale kto povedal že ideál je blond a k tomu ešte aj 90-60-90 ? Veď je to nezmysel.
Fotografia musí zanechať v človeku určitý pocit, musí mať príbeh, fantáziu, život. 
Stará rodinná fotografia, najlepšie monochromatická, na ktorej je nebohá babka. Ako sa usmievala? Aký mala pohľad, alebo gestá? Ako to tam vtedy prebiehalo? To všetko by mala fotografia obsahovať. Ja sa snažím do svojich fotografií premietnuť pocity získané dianím vo svojom okolí užšom, ale aj širšom.

Moja posledná séria fotografií, ktoré som pre verejnosť nazval SECESSIO – ODLÚČENIE, znázorňuje medziľudské vzťahy, ktoré sa mi zdajú viac a viac nekompatibilné – cudzie, čo je smutné.