Veriaci pes

Vraví sa, že pes je najlepší priateľ človeka a je to v skutku pravda. Neviem čím si človek zaslúžil, že tento štvornohý chlpatý druh prechováva voči nemu sympatie, ale zrejme to má nejaký hlbší význam.

Môžem potvrdiť, že pes je tvor prítulný, viac-menej múdry a najmä verný spoločník. Jedného takého mám totiž doma. Vlastne je to ona a volá sa Lili. Dopracoval som sa k nej vďaka mojej mäkkej povahe a milej vypočítavosti mojej manželky a našich troch detí.

Pred rokom a niečo som si zlomil pätu a so sádrou na nohe a oslabeným, inak takmer neoblomným mužským egom, napriek predchádzajúcemu niekoľko mesačnému tvrdému odporu som v slabej chvíľke, sediac na schodoch našej terasy psíka nakoniec odobril. Manželka s deťurkami už mali jedného vyhliadnutého a mal to byť malinký yorkšírik. Dnes viem, že tá pani čo nám ho predala, vedela o jeho, vlastne jej pôvode trochu viac, ako sme sa mali dozvedieť. Z malého yorkšírika nám vyrástla poriadna psica, minimálne dvakrát väčšia, ako nám bolo sľúbené a istotu jej čistokrvného pôvodu nám občas narúša pohľad zádumčivého jazvečíka. Nevadí, aj tak ju máme radi.

Naša Lili má však jednu veľmi zaujímavú vlastnosť, ktorá spoľahlivo ospravedlní takmer všetky nedostatky vyplývajúce z jej “čistokrvného” charakteru. Je veriaca. Áno, naša fenka Lili je pes veriaci a jej viera by mohla byť príkladom pre mnohých, ktorí o svojej viere pochybujú, alebo sa v nej ešte len hľadajú.

Uvediem príklad. Naša Lilka jedlom nikdy nepohŕda (ako každý pes) a vždy ráno beží k chladničke, kde má svoju misku na vodu a granule. Ak tam nič nenájde, príde s prosíkom, aby sme ju pustili na záhradu, kde si vykoná to, čo sme ju dlhé mesiace učili a strácali pri tom občas nervy. Keď sa vráti, jej cupkanie má jasný smer, teda miska pri chladničke. Samozrejme vtedy je už miska naplnená granulkami, ale len na krátko. Mám pocit, že tie, ktorými ju kŕmime teraz, jej chutia. Vždy si po nich spokojne odgrgne… aspoň vieme, že jej dobre trávi.

Keď som nadobudol pocit, že naša Lili je veriaca, urobil som s ňou pokus. Bol som doma iba ja a ona a keď som na nej zbadal, že má chuť si zamlsať, vyšiel som s ňou na záhradu. Keď som otvoril dvere, jej prvé kroky smerovali k miske. Samozrejme, že tam nič nebolo. Ani jedna granulka. Zase som s ňou vyšiel vonku a zase dnu a tak som to ešte pár krát zopakoval. Jej postup bol vždy ten istý. Vtedy som to zistil. Naša Lili verí, že keď ju pustím za dvere na záhradu, niekto jej záhadne naplní misku s granulami. Presne tak, ako keď naše deti pri štedrovečernom stole s vierou čakajú na darčeky, ktoré im pod stromček prinesie Ježíško.

Toto pre mňa úsmevné zistenie mi však pripomína, aj keď v značne nadľahčenom, expesívnom význame, dôležitosť viery a odovzdania sa. Naša Lili, aj keď je pes, je toho vynikajúcim príkladom.



Tento blog môže pôsobiť detsky, možno nepochopiteľne, alebo aj neuveriteľne. Napísal som ho však preto, aby som ním v prvom rade vyvolal úsmev a primäl k zamysleniu, pretože aj takéto zdanlivo všedné veci môžu častokrát otvoriť oči a srdce.


© Róbert Mačej 22.3.2016

Nedobrovoľná rehabilitácia

Pred nejakým časom som sa vybral k lekárovi na neurológiu s bolesťou chrbtice, a ako to už býva, s pribúdajúcim vekom sa na človeku objavujú príznaky stárnutia :) sprevádzané občasnými bolesťami. Nie som síce o dva roky mladší ako hnedé uhlie, ale predsa, musel som.

Pán doktor ma odporučil na rehabilitácie, nech sa to dá aspoň trochu do poriadku s upozornením, aby som sa menej stresoval, pretože moja diagnóza je dôsledkom nadmerného stresu. Tak si vravím, že dobre, popremýšľam a začal som si hľadať rehabilitačné stredisko s čo najlepšími referenciami.

Prišiel deň D a na základe objednávky som sa dostavil, na prvú procedúru. V príjmovej ambulancii ma prijala na pohľad sympatická zdravotná sestra, vypísala mi papiere, dala mi do ruky lístok s číslom 17 a poslala ma do čakárne, kde sa začala prvá „procedúra“.

Bolo nás tam asi šesť, alebo sedem a spoločnosť nám robila televízia, v ktorej išla práve nie mne veľmi obľúbená relácia – Teleráno. A tu sa začala aj moja nedobrovoľná „rehabilitácia“. Poobzeral som sa, či náhodou neuvidím nejaké voľné miesto v chodbičke pred čakárňou, aby som nestresoval svoju chrbticu pozeraním tejto „plodnej“ relácie, no najbližšie voľné miesto bolo tak ďaleko, že lekár na ktorého som čakal by si ma asi nevšimol a nakoniec ani ja jeho, tak som si to rozmyslel a ostal som tam „nedobrovoľne“ sedieť. Práve vysielali vstup, kde bola pozvaná „stálica“ slovenského šoubiznisu – Sisa. Čerstvá päťdesiatnička s elánom na rozdávanie. Ako prvé pri rozhovore to zapichla moderátorka Lenka, keď jej zalichotila, že vyzerá na tridsať a že ako to robí, aký má recept na mladosť. Musím uznať, že Sisa vyzerá na päťdesiat celkom dobre, ale na tridsať? Manuálna vyťaženosť „obyčajnej“ päťdesiatníčky na nej stopy nezanechala, tak asi preto.

Zaujala ma reakcia ženy, ktorá mohla mať podľa mňa tiež okolo päťdesiatky. Ťažký povzdych, zagúľanie očami. Zrejme mala iné starosti a miestami som mal pocit, že aj ona tam je na nedobrovoľnej „rehabilitácii“, tak ako aj ja. Mladík, ktorý sedel vedľa mňa pravdepodobne zdieľal tie isté tiché názory a na každý kompliment, ktorý „DIVA“ Sisa dostala, sa len uškľabol a popod nos si zamrmlal „isteže :D“. Bolo to celkom fajn pozorovať ich reakcie.

Tak, „Teleráno“ skončilo, ale nedobrovoľná procedúra pokračovala. Niesla príznačný názov: „ZÁMENA MANŽELIEK“, doslova jahoda na šľahačke. Ešteže máme také vymoženosti ako sú smartfóny, ktoré dostali do vienka mobilný internet. Tak som si na skrátenie času začal čítať svoje obľúbené blogy. Nedalo sa. Stále mi tá „čierna skrinka“ niečim odpútavala pozornosť. Perlami aktérov spomínanej relácie. Niečo neskutočné. Tragické osudy ľudí, ktorí sa dobrovoľne a asi aj zo zúfalstva pokúšajú nájsť šťastie prostredníctvom plytkej relácie, ktorá im tie ich životné cesty ešte viac zauzlí a poprehadzuje. Intímne detaily zo života aktérov, nadávky a „lichôtky“, proste všetky detaily z ich života priamo na podnose v čakární ambulancie.

Dobrovoľne tieto programy nesledujem, no niekedy na výber veľmi nie je. Verím však, že väčšina z nás, čo sme tam čakali, každý na svoju procedúru, ak by sme mali ovládač od tej televízie, tak by sme to minimálne prepli na iný kanál, ak nie úplne vypli. Ale koľko jednotlivcov je medzi nami, ktorí sa kŕmia takýmto televíznym odpadom, ktorý neprináša pohodu, ale skôr, alebo najmä nervozitu, podráždenosť a emocionálny rozklad a hlavne nedobrovoľnú „terapiu“.

© Róbert Mačej

...deň kedy ma opustila duša...

to je ten deň, keď ma opustila duša
ten čas, keď na mne svoju krutosť skúša

tá chvíľa, keď ma moja bolesť vábi
ostal som sám, zlomený a slabý

v ten moment, keď uvidel som peklo
vtedy sĺz naraz veľa tieklo

tú chvíľu možno pôjde ešte zvrátiť
chcem naspäť to, čo som nikdy nechcel stratiť

© Róbert Mačej 2013

...divoký parlament...

v hustom lese pri potoku zasadá dnes parlament
mucha Janka kontroluje, či má v pere atrament
zapisovať musí všetky poslanecké bludy
nechce veriť, že zaspávať bude dnes od nudy

už zo zvyku, schôdzu začne Paľko, divná vážka
každému je jasné, že to bude zase fraška
jazykom si oblizuje upravené fúzy,
ukazuje ktorým smerom sedia jeho múzy

na rade je komár Robko, zase búcha do stola
topiť on chce iba plynom, dosť má z dreva popola
doma sa mu jeho stará nesmie klepať zimou
pokým on si v teplom bare hrkútať chce s inou

na balkóne parlamentnom, hmyz prežíva muky
a grošmajster ovad Peter, už si medlí ruky
aj on by rád doma topil strašne lacným plynom
osláviť to potom musia všetci dobrým vínom

z opozičnej lavice sa hlási lienka Helenka
za tým celým fiaskom, je pivo, víno, pálenka
v koši, pavúk Igor vidí prázdne fľaše moku
ani jedna neunikla pozornému oku

otravný hmyz uteká von z parlamentnej sály
netúži po kritike, chce počúvať len chvály
a aj jeho súkmeňovci omámený vínom
túžia iba po rúvačke a po ničom inom

© Róbert Mačej 2013

… zatrpknutá …

zatrpknutosť zaplavila tvoje srdce veľkou silou
prešla telom, prešla mysľou
prúdi v tebe každou žilou

ty si jej to dovolila, vzdať si sa jej nechcela
zmätená, bez kúska sily
zaslepená čudným šťastím
láska v tebe zomrela

je tu ale niekto, koho ranilo to bolestne
temná nemoc pohladila jeho dušu povestne

nedala si šancu jemu, záujem tu je len tvoj
ako ty chceš nech je iba
vydupeš si stoj čo stoj

pamätaj na túto chvíľu
skazy posol rukou svojou čoskoro ťa otočí
neubehneš ani míľu
tým, ktorým si ublížila budeš hľadieť do očí

© Róbert Mačej 2013

…nočná mora…

mokrý ako myš, mora nočná myseľ trápi
telo zmieta kŕč, každú noc keď spíš

ponoríš sa vo sne, do tajomného lesa
beštie ti strhávajú z tela kusy mäsa

tebe novým sprievodcom je strach a hrozné kvílenie
nočné tvoje dobrodružstvo, prinieslo ti trápenie

od bolesti kričal by si, nevieš vydať hlások
ráno zdobí čelo tvoje ďalšia pára vrások

zo sna cítiš ako krv sa s prúdmi potu spája
v hlave tvojej nie si sám, bývajú tam dvaja

uveríš, že na vine je tvoja myseľ chorá
z ktorej žije v hlave tvojej, hladná nočná mora

© Róbert Mačej 2013

...zločin...

hrozný zločin, máta myseľ
čo to má byť za nezmysel?
čože je to za blud v hlave
čo to tuná stváram práve?

duša stíchla, v srdci chlad
sýty som no cítim hlad
netvor v hlave tancuje
myseľ chorú drancuje

vymaniť sa z tohto stavu
opustiť chcem miestnosť tmavú
nech úderom pól noci
zbavím sa tej nemoci

© Róbert Mačej 2013